ŠARM - Auto ako návnada
sarm.pluska.sk/sarm/publicistika/auto-ako-navnada.html
Lenku Czatlósovú (21) z Veľkej Idy živia kvety, ale voľný čas venuje autám. Je jednou z mála slovenských žien, čo si svoje vozidlo skrášľujú tuningom.
Krvavočervené srdiečka na bielej kapote Renaultu priťahujú oči ako magnety. Človek pohľadom vkĺzne aj do kabíny ozvláštneného auta a okrem doladených poťahov sedadiel či chrómovolesklých podložiek pod nohy si všimne aj šťúple dievča za volantom, ktoré si zarába predávaním kvetín a viazaním kytíc. „Presne o to ide – aby ste upútali pozornosť, aby si vás všimli ako majiteľa niečoho jedinečného, niečoho, čo ste si vymysleli sami a dali tam kus svojich predstáv,“ vysvetľuje Lenka podstatu toho, čo je hlavným zmyslom tuningovania áut.
Auto za poistku
Dvadsaťjedenročná Lenka z Veľkej Idy pri Košiciach je jednou z mála žien na Slovensku, ktoré sa vylepšovaniu a skrášľovaniu áut venujú ako svojej životnej filozofii. „Ja vlastne nepoznám inú ženu, čo má vytuningované auto. Na jednom zraze som raz síce jedno dievča v pekne urobenom aute videla, ale to nepatrilo jej,“ zdôrazňuje svoju výnimočnosť usmievavá slečna, ktorá od detstva túžila vlastniť pekné auto. Vo svojich snoch sa často videla, ako sa vezie v malom drahom športovom autíčku, na ktorom má spustenú strechu, vietor jej strapatí vlasy a ľudia na ňu obdivne hľadia. „Po tom túžim. Preto si autá upravujem. Vysnívaný Opel pre moje vrecko znamená ešte trochu veľa peňazí,“ priznáva. „Ale raz ho budem mať,“ zdvíha hrdo pohľad. Lenkino životné krédo totiž znie: „Všetko sa dá dosiahnuť.“
Tak si splnila aj detský sen o prvom aute. Cestu k nemu si otvorila pred troma rokmi tým, že už dva týždne po dovŕšení dospelosti robila vodičské skúšky. „V autoškole som jazdila, keď som ešte nemala ani osemnásť. V testoch som nestratila ani bod,“ chváli sa.
Jej prvé auto bola stará škodovka, za ktorú dala všetkých trinásťtisíc korún, čo dostala z poistky. Trinástka zrejme zaúradovala, lebo auto sa skoro pokazilo a Lenka do ďalšej škodovky „vrazila“ dvanásťtisíc korún. Vtedy to ešte nebolo o nejakých úpravách, autá skôr brala ako nevyhnutné približovadlá. „Ale druhá škodovka už priťahovala oči. Bola nádherne krikľavooranžová,“ poznamenáva Lenka.
Potom jej otec daroval Ladu. Bolo to v čase, keď ju kamarátka dotiahla do partie chalanov z košického Ufo tuningclubu. Jazdila s nimi na rôzne automobilové zrazy a tam zistila, ako chutia obdivné pohľady smerujúce k upraveným autám kamarátov. „Bolo to príjemné,“ netají. Bola však len súčasťou partie užívajúcou si len to, čo vytvorili iní. „Špekulovala som, čo urobiť so svojím autom. Chlapci mi teda namontovali neóny pod auto i do kufra. V noci to vyzeralo veľmi dobre,“ pochvaľuje si svoje prvé nápady. Lenka totiž úpravy svojich áut hlavne vymýšľa a diriguje. Manuálne práce prenecháva kamarátom.
69 srdiečok Biely Renault vlastní len dva mesiace. To už bola pre Lenku investícia: „Dala som zaň deväťdesiattisíc. Kúpila som ho pod rukou, takže tam sa príliš nedala vyberať farba či výbava. No brala som ho s predstavou, že to bude auto, v ktorom sa nestratím.“ Zaradila sa vlastne k mnohým „tuningárom“, ktorí kupujú radšej staršie autá a tie vylepšujú na nepoznanie.
Lenkino auto však radikálnou úpravou ešte neprešlo. Zatiaľ sa zamerala na to, aby zaujala jeho vonkajškom. „Veď som mladá a mladí túžia po láske,“ reaguje na otázku, prečo si auto vyzdobila práve červenými srdiečkami. „Kvety nie. To by bola veľká babračka,“ krúti hlavou nad úvahou, že by si kvetmi mohla zdôrazniť svoje povolanie. „Srdiečka tiež dali zabrať. Vlastnoručne som ich zo špeciálneho samolepiaceho papiera vystrihovala tri dni,“ poznamenáva a keď sa spytujeme prečo je ich tam 69, len sa tajomne pousmeje. „My vieme prečo,“ doberajú si ju chalani z klubu.
Lenkino auto sa nedá prehliadnuť ani v noci. Pod podvozkom vtedy rozsvecuje niekoľko neónov. „Bude ich ešte viac. V predstavách už mám vymyslený aj spojler a krídlo,“ prezrádza. Raz azda vylepší i hudobnú výbavu svojho auta. „No muzika už ide viac do peňazí,“ vysvetľuje a pri otázke, koľko ju stáli doterajšie úpravy, vysloví prekvapivo: „Asi štyritisíc korún.“ Nuž za málo peňazí dokázala získať zaujímavo vysoký efekt. Nezabúda poznamenať, že to je hlavne preto, že sa mohla spoľahnúť na chalanov z klubu, ktorí jej s úpravami pomohli.
Misska tuningových zrazov
Lenka berie vylepšovanie svojho auta ako zábavu. Vlastne tak ako celý život. Aj preto sa dá často nahovoriť na „všelijaké sprostosti, čo sa vymýšľajú na automobilových zrazoch“. Odkedy na ne chodí, stihla už získať tituly Miss „čipkované prádlo“, Miss mokré tričko i popredné umiestnenia pri voľbách kráľovien regionálnych motoristických zrazov. Pri týchto tituloch sa ani nemožno čudovať, že pri vyzdobovaní auta zvíťazili srdiečka.
Tituly si na cestách nevšimne nikto, upravené auto každý. „Hlavne chlapi to dávajú najavo – trúbia na mňa, kývajú. Páči sa mi to. Nech sa radujú, veď babu za volantom upraveného auta často nevidia.“ Daňou za obdiv je však neustála starostlivosť o vozidlo – tuning nepripúšťa špinu. „Umývam ho takmer denne. Akurát mám problém so strechou, lebo vtedy si musím otvoriť dvere a postaviť sa na prah, aby som tam dosiahla. Preto ak sa dá, presvedčím na umývanie strechy kamarátov,“ vraví s úsmevom nevysoké dievča.
Policajti z vytuningovaných áut nemajú vždy radosť. Niektoré úpravy totiž nie vždy korešpondujú s predpismi. Lenka, hoci to vie, si však z toho ťažkú hlavu nerobí. Zistila, že pekné auto je magnetom aj pre mužov zákona: „Predtým, keď som jazdila na obyčajných autách, ma nezastavovali. Teraz za dva mesiace už štyrikrát. Zväčša sa však len pousmejú a hlavne si pýtajú vodičák. Stalo sa, že mi neverili, že ho už mám.“ Pokutu však ešte neplatila. „Nezvyknem porušovať predpisy, no raz sa mi stalo, že som vliezla do zákazu odbočenia. Policajti ma zastavili, ale nakoniec pustili. Asi je pravdou, že pekná žena s pekným autom to má na cestách jednoduchšie,“ uvažuje Lenka a možno si ani neuvedomuje, ako si pri tom pokyvuje hlavou do rytmu valiaceho sa z okoloidúceho auta vybaveného obrovskou hudobnou aparatúrou.
Lenku na autách láka okrem estetiky aj rýchlosť. „Na zrazoch sa však do rýchlostných súťaží nezapájam. Nemám rýchle auto. To skôr u nás na poľnom letisku vo Veľkej Ide a najradšej v zime. Vtedy sa viem vyšantiť,“ teší sa a len tak mimochodom poznamená, že na snehu a ľade sa dokáže s autom otočiť na mieste. „Ak chcete, naučím vás to,“ žmurkne so sebavedomým úsmevom.